A-delka

Vyjdeme von, ty mi napravíš čiapku, aby mala šilec od stredu trochu viac napravo, lebo tak sa ti to viac páči, a ja sa ti chcem viac páčiť, tak nosím čiapku so šilcom trochu viac vpravo. Nežne ma chytíš za ruku a vykročíme do ulíc. Všade to svetielkuje, vyhráva a ja si v duchu hovorím, ja milujem vianoce, milujem ich, veď sú také krásne, len my ľudia sme krásni menej. Pod nohami to vŕzga, za nami ostávajú stopy a husto to sneží. Vločky nám viaznu kdesi v hrdle, rozplývajú sa ako slová, čo sa nikdy neopovážime vysloviť, lebo slová nemajú význam, lebo slová necítia to, čo my cítime. Aj tak sme v mlčaní akosi viac spolu...

Keď vidíš, že mi ruka mrzne ako mláky na ceste, chytro si ju schováš do vrecka. V malom tmavom vrecku sú naše prsty prepletené a ja ich nechcem rozpliesť. Vždy sa ma spýtaš, či ma neomína zips a ja vždy poviem, že nie. Klamem, lebo nepoznám nič krajšie ako moju ruku v tvojej a obe v teple. Tak nosím na zápästí náramok. Náramok z malých červených bodočiek.

Obzeráme výklady, gýčové sošky a hádame sa, ktorú si do bytu dáme a ktorú nie. A smejeme sa, lebo ja táram 2 na 3, milujem tvoj smiech, táram ešte viac, 4 na 5, len aby som si mohla vychutnať každý jeho stupienok, odtieň. Chcem si ho zapamätať, ale nedarí sa mi to, no som si istá, že v milióne iných smiechov ho rozpoznám. Rozpoznám ten zvuk, lebo je mojim ušiam najmilší.

Úplne nekomplikovane,  krásne a nečakane mi povieš, že ma lúbiš, tak samozrejmo, akokeby sa ku mne ani nič iné cítiť nedalo.Len tak mi to vpletieš do kučier, ako stužku. Pevnú stužku belasú, lebo belasá je čistá, jemná na navyše sa mi perfektne hodí k očiam a ty to dobre vieš.


Prsty sa ti roztrasú ako keď sa práve vyliahne kuriatko. Trasú sa ti, pomaly nimi prechádzaš po tvári, akokeby som sa ti zdala neskutočná, akoby si len sníval a bojíš sa, bojíš, že to nie je reálne. A ja sa bojím s tebou, bojím sa, no keď som s tebou, tak sa nebojím ničoho. Nedáva to zmysel, rovnako ako tvoje vety, ktorých konce visia niekde vysoko nad našimi hlavami.

Dotkneš sa ma a v tom momente vo mne dýcha krásna melódia, prúdi ku každej bunke a ja by som kričala. Kričala od šťastia, že ťa mám.V brušku mi tancujú motýliky, tancujú od nervóznej túžby. Objímeš ma, silno, až mi kosti praskajú, ale nech, nech aspoň viem, že láska može bolieť aj takto. A hryzieš ma, moju klúčnu kosť, ucho, nos, ale nech, nech aspoň viem, že ti chutím. Ovinieš si ruku okolo mojho pása, urobíš prstom oblúčik do vzduchu a tešíš sa, že sa raz budeme tešiť traja. Aj štyria, vždy som chcela mať dvojičky.

A objímeš ma, ja sa v tebe strácam, lebo ty si veliký a ja som maličká. Keď ťa chcem pobozkať, musím si stať na špičky. Vlastne, to ja nie som taká maličká, len ty si taký veliký, hnevám sa.

Všetko je tak neuveriteľne krásne nekomplikované, jednoduché, keď máme jeden druhého, keď sa máme.

Potom príde vláčik, vezme ťa a necháš ma čakať ďalší mesiac.

Nevadí, ja aj tak viem, že sa to oplatí.

Adel