A-delka

Mami, pamätáš si, ako sme každé Vianoce piekli spolu medovníčky? Ku kredencu som si pritiahla stoličku, postavila som sa na ňu, ty si mi odkrojila kus cesta a ja som si z neho modelovala postavičky. Oči mali z hrozienok alebo z kúskov orieškov.  A keď si ich vybrala z plechu, ešte horúce som ich všetky pojedla a bolelo ma bruško. Ale bola som šťastná a nič som nepovedala.

A keď sme sa chodili sánkovať? Uplietla si mi dlhý ružový šál, čiapku a palčiaky k tomu. Posadila si ma do drevených sánok alebo som cupkala pri tebe v bielych snehulkách. Spustili sme sa strmhlav dole kopcom a zastali sme až kdesi v kríkoch. Strašne sme sa smiali a obhadzovali snehom. Keď som mala červené líca, naliala si mi do malého hrčeka čajík z termosky. Stále si sa pýtala, či ma neoziaba. Bála si sa, aby som neprechladla.

Večer si ma brávala do náručia. Spolu sme sa modlili. Vždy som ťa veľmi obdivovala, ako sa vieš pekne prežehnať. Sledovala som každý tvoj pohyb a bola som si istá, že sa to nikdy nenaučím. Zopla som svoje malé rúčky, voňala som tvoje čisté telo a počúvala tvoj hlas. Uložila si ma do postele, uhladila si perinu a ja som žobrala, aby si mi čítala Smelého zajka v Afrike, i keď už som dávno mala spať. A ty si zobrala knihu a čítala. Od únavy si ledva videla. Pobozkala si mi čelo, pohladila si ma po vlasoch a v duchu si sa možno pýtala, po kom to dievča vlastne je a čo z neho raz bude.

Rada som ti chodila pomáhať do záhrady. Ty si urobila jamku a ja som hodila zemiak. Potom si ho prihodila zeminou a ja som po ňom podupala. Aby lepšie rástol. Vraj. Alebo si ma posadila na strom s čerešňami. Oberala som si z konárikov okolo a len tak sme si spievali.

A keď sme šili oblečenie pre bábiky, to si pamätáš? Alebo keď si ma naučila krížikový steh a ja som panamu prišila o nohavice. Vždy som bola hrdá na to, keď si mi niečo ušila alebo uštrikovala. Nikto také nemal.

Nevedela si si dať rady s mojimi vlasmi. Prestala si počítať, koľko kief si na nich zlomila. Nedali sa rozčesať, boli husté a kučeravé. Po tebe. Zapletala si mi dva vrkoče, konce si spájala gumičkami s lienkou, to boli moje obľúbené.

Pravidelne si ma chodila po hodine klavíra čakávať. Končili sme o 17, 15, bola už tma a ty si sa bála, aby sa mi cestou niečo nestalo. S notami pod pazuchou, vlozila som moju ruku do tvojej a pocit bezpečia bol na svete. Z výtvarnej som ti nosila výkresy, každý si si pozrela a pripla na nástenku, aby všetci hostia v našom dome videli, aká som šikovná.

A nočné odkazy? Na tie si, dúfam, nezabudla. Keď si večer nestíhala a tvoja prítomnosť mi chýbala, na lístok som ti zvykla písať: DOBRÚ NOC, MAMINKA. Takým tým kostrbatým, detským písmom. Prikreslila som srdiečko a položila som ti ho na hlavnicu. Vedela som, že keď si ho prečítaš, potešíš sa.

Potom prišli chlapci. Teda jeden. Volal sa Marek a strašne sa mi páčil. Uvarili sme si kapučíno a rozprávali sme sa. Prezradila si mi všetko o láske a ja som sa cítila tak strašne dospelo.

Vyrástla som.
Už nie som dieťa.
Viem.
Nechodíme sa sánkovať.
Nekreslím, ani nemaľujem.
No aj tak...

Maminka moja, pamätáš na časy, keď si ma mala rada??

adel